detektífka
Bylo čut tažké kroky, šecko zrazu stíchvo. Nastavo hrobové cicho. Ani mušku nebyvo čut. Chuad opantáva mysl, ked zrazu zazní výkrik motorový pivi.
Její krik je čoraz hlubší. Motor zavíja, tupá retaz se zohrýva. Nastáva zvom. Zloviestné slová čut zas a znova. Napokon tažká odysea sa zvunila. Retaz se zvomiua.
Ale to neni šecko – dzíravé pohodené rukavice su od krefi. Vznikva tady otázka, kdo ich zakrvavel, či Karel nebo Procházka. Je tady jeden sviedek, má výčitky svjedomi. A ješte je tu další čven – chvadná černá zem. Šecko vidzeua, ked henkaj pilčík zreval bolescú. Zem je vypočutá a inspektor Vietvička spisuje protokl: „Tak vy, teda, tvrdzíte, že henkaj ustráchaná drevina, je pvičina a vraj má kompvica trísku, kerá sa pivčíkovi zaríva hluboko cez dzíravú rukavicu do prsta. No jasné, vec je už celkem istá, že naša tríska je masochista.
Mirec