príbeh nevšednej lásky
Je veľa foriem lásky a mne sa dostalo poznania, aká je láska k blížnemu. Ale nie k manželovi či inému členovi rodiny. K úplne k cudziemu človekovi.
Čítala som knihu podľa skutočnej udalosti. Išlo o bezdomovca Denvera, ktorý aj napriek svojej situácii nezabudol na Božie prikázanie ,,miluj blížneho svojho". Žil v útulku pre bezdomovcov. Jedného dňa videl, ako zastavilo auto. Z dverí doslova vypadol starý opitý muž. Z úst mu vychádzali nadávky, smrdel, bol pomočený a ovracaný. Nemohol chodiť. Tak tam len sedel na zemi pri svojom kufri, ktorý mu z auta vyhodil vlastný syn. Už sa viac nedokázal starať o prepitého a nevďačného otca.
Denver pristúpil k mužovi. Nedbajúc na jeho stav a nadávky, ktorými ho muž častoval, ho vzal na ruky. Zaniesol ho do kúpeľne. Tam ho umyl. Z charitnej izby zobral čisté šaty. Obliekol mu ich a znova na svojich rukách ho odniesol na lôžkové oddelenie. Koľkí z nás sa striasli pri tejto predstave!?
Denver však za pánom Balantínom, ako sa muž volal, chodil často. Vždy ho umyl, niečo mu prečítal, zašiel do obchodu, poupratoval izbu a urobil pre neho aj veľa iných vecí. Trvalo to asi 3 roky. Z úst pána Balantína nikdy nepočul slovo vďaky. Žiaľ, ten ho nenazýval inak ako ,,neger".
Raz prejavil o návštevu pána Balantína záujem muž, s ktorým Denver navštevoval cirkev. Porozprával sa s pánom Balantínom a spýtal sa ho, čo mu môže kúpiť. Vybral si lieky a cigarety. Tento cudzí muž poslal veci po Denverovi a pán Balantín sa spýtal ,,negra", prečo to ten úplne cudzí muž urobil. Vravel: ,,Veď ma vôbec nepozná.“ Odpoveď z úst Denvera znela: ,,Lebo je kresťan.“ Pán Balantín nebol schopný slova. Osobne poznal pár ,,kresťanov“, čo chodili do kostola, ale boli pokryteckí. Nikdy nepodali pomocnú ruku a teraz toto! Tu do ticha zašepkal Denver: ,,Aj ja som kresťan, pán Balantín.“ Tu sa stalo niečo nevídané, neslýchané. Pán Balantín sa rozplakal, ospravedlnil sa Denverovi za svoje chovanie a poprosil ho o odpustenie. Takáto je láska, ktorú do srdca dáva iba Boh.