zážitky z Afriky
Nikdy som nebol príliš na cestovanie. Bál som sa neznámych vecí. Rád som sedel doma. Počas môjho pobytu na biblickej škole v Dánsku som sa však zoznámil so spolužiakom z Ghany a neskôr sme sa dohodli, že ho prídem navštíviť. Napokon sa to aj stalo, a tak som dorazil v lete 2012 do tejto krajiny v západnej Afrike.
Mnohí sa ma pýtajú, či som bol v Ghane na misii. Práve naopak, domáci to zvládajú veľmi dobre. Kresťanstvo je súčasťou každodenného života a ja som tam išiel s cieľom naučiť sa niečo o živote cirkvi a ich kultúre.
Tak ako aj v iných krajinách Afriky prevláda tu kultúra akejsi súdržnosti rodín, priateľov, susedov. Zhromažďujú sa, aby si mohli spolu postaviť rodinné domy, v ktorých budú bývať. Častokrát v nich býva aj izba navyše pre hostí.
Domáci sú veľmi milí a ochotní, navzájom si pomáhajú. Všimol som si aj úctu, ktorú prejavujú starším, čo je na naše pomery nezvyčajné. Starších zdravia aj s miernym úklonom. O mňa, ako cudzinca, sa zaujímali celkom výdatne. V dedinách sa ma aj priamo na ulici pýtali odkiaľ pochádzam a ako sa mi páči v ich krajine. Veľmi ochotne vysvetľujú zvyky a učia frázy z kmeňových jazykov.
Ďalšou zaujímavosťou bol pre mňa rybolov. Stovky ľudí ťahali z mora obrovské siete, ktoré tam loď niekoľko hodín pred tým hodila. Ľudia sa tam schádzali, pretože za vytiahnutie siete dostali zdarma niekoľko rýb.
Spôsob prepravy ma tiež prekvapil. Na malé vzdialenosti, v rámci mesta, či dediny sa používajú taxíky. Všade je ich veľmi veľa. Jazdia väčšinou až keď sa úplne naplnia. Až na väčšie a dôležitejšie cesty takmer nikde nie sú semafory. Ľudia predsa dokážu jazdiť a navzájom si dávať prednosť. Tunajšie kresťanské prostredie je pre mňa zázrakom. Prejdem po hlavnej ceste pár desiatok metrov a vždy narazím na nejakú budovu, kde sa stretávajú kresťania.
Osobne som zažil, že ich stretnutia sú dynamické, plné hudby a hlasných modlitieb. Sú miestom, kde ľudia nachádzajú priateľov, životnú podporu alebo praktické vyučovanie o financiách, manželstve, výchove a pod. Napriek tomu, že sú tu rôzne generácie, vzdelaní aj nevzdelaní alebo mešťania a dedinčania, aj keď sú dosť rozdielni, srší z nich jednota a vzájomné prijatie.
Školstvo a zdravotníctvo sú v krajine platené a ľudia sú v priemere o dosť chudobnejší ako u nás v Európe. Stále však sú často sebestační a ochotní zo svojho mála rozdávať iným.
Z Ghany som odchádzal dotknutý a obohatený. Napriek tomu, že pobyt bol len 7-týždňový, čo sa mi zdalo ku koncu naozaj málo. Som rád a Bohu vďačný, že som tam mohol zavítať. Dúfam, že nie posledný raz.