Choď na obsah Choď na menu
 

ktorá cirkev je tá pravá?

1. 1. 2012

 Ak si v Biblii prečítaš List Efezským 4.kapitolu,  zistíš, že cirkev je len jedna. Spomína sa tam, že je len jedno telo, čím sa myslí jedna cirkev. Je to naozaj tak? Má Biblia pravdu v tom, že cirkev je len jedna? Ako môže byť jedna, keď ich je toľko? Je to matematická záhada? Je to len niečo ako ideál, ktorému kresťania hrdo veria, ale nežijú podľa neho?

Ako tak čítam spomínaný odsek Biblie, do očí mi padne výzva: „Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ Hneď za tým nasleduje akoby dôvod – lebo cirkev je len jedna, keďže aj Boh je len jeden... Môj záujem riešiť, ktorá cirkev je tá pravá, prestáva byť hlavnou témou. Dôvod je jednoduchý - ak je cirkev len jedna, tak si nemám  z čoho vyberať. Mám zanechať duchovnú pitvu a namiesto druhých skúmať sám seba.

Pravú cirkev by si mohol hľadať aj v období, keď vznikali prvé cirkevné zbory ako ich opisuje Biblia. Každý z tých zborov bol iný. Bol by si doma medzi charizmatikmi v Korinte, ktorý sa v cirkvi správali bláznivo? Možno by si ich zavrhol a radšej by si sa pridal k biblickej cirkvi v Berei. Páčilo by sa ti         v misijne ladených Tesalonikách? Žeby ti viac sedeli zbory v Galácii, v ktorých by si musel dodržiavať nespočetné židovské tradície? Mohlo by ťa vystrašiť, že ťa chcú obrezať. Čudoval by si sa Tesaloničanom, že nič nerobia, lebo podľa nich už nastal koniec sveta.

Apoštol Pavol si vážil každý jeden zbor. Usiloval sa zachovávať organizovanú a obyčajnú jednotu – tým, že navštevoval jednotlivé zbory, zakladal ich a budoval, modlil sa za ne a zapájal ich do služby. Asi by nebol nadšený, ak by nás videl, ako si vyberáme nejakú extra pravú cirkev.

O čom je, teda, hľadanie pravdy? Aj napriek tomu, že cirkev je len jedna, je jasné, že ju treba rozpoznať a oddeliť od toho, čo sa len tak javí. Niekto povie, že katolícka cirkev je tá pravá, lebo bola od začiatku. To by, však, platilo len vtedy, ak by sa súčasná katolícka viera až tak zásadne nelíšila od toho začiatku. Iný tvrdí, že pravá cirkev je akási neformálna skupinka kresťanov. Ďalší sa hrdúsia, že pravá cirkev je charizmatická a iní zasa že taká trendová alebo filozoficky zameraná. Pritom rozprávame len o sebe – akoby len o tele bez hlavy. To nie je podstatné.

 Podstatné je, aké miesto má Boh medzi tými, čo sa nazývajú kresťanmi. Je len divákom, ktorý stojí bokom, aby nám nepokazil naše skvelé bohoslužby a aktivity? Je len postavičkou, ktorá nemá právo meniť náš život? Je Boh len uznávaný učenec, ktorý od nás nemôže žiadať nič záväzné? Je Biblia len zaznávaná knižka, ktorú nahrádzajú nábožné ceremónie? Má Duch Boží šancu zasiahnuť srdce? Ak by sa aj takýto chorý stav vyskytol, je šanca,             že necháme Boha Bohom a nám postačí, že sme jeho učeníci?     

Ak je moja viera založená na Božom slove, tak to podstatné je Boh. Modlím sa len k nemu. Len On ma dokáže zachrániť z mojich hriechov. Podstatné je aj to, že byť kresťanom je rozhodnutie, ktoré robí každý sám za seba. Dôležité je žiť ako kresťan, a to nie z vypočítavosti, ale vďaka tomu, že Duch Boží ma k tomu vedie. Až tak nevadí, že kresťania sú omylní, rôznorodí v názoroch... Aj tieto veci sú síce dôležité, ale nie sú podstatné. Podobne ako to bolo v príbehu o Noachovi. Zachránil sa iba Noach so svojou rodinou na lodi – koráb. Zvieratá tam boli niekoľko týždňov v uzavretom priestore. Zápach v tej situácii nebol podstatný. Podstatné bolo, že sa všetci zachránili. Radšej znášať ťažkosti a bremená druhých ako si uľahčiť cestu a utopiť sa vo veľkej vode, kde každý pláva sám za seba.