ľudská ruka...
Väčšina Slovákov sa hlási ku kresťanstvu. Veria, že je nad nami Boh, veria v Ježiša, že bol Boží Syn. No, nie je isté, koľkí veríme, že Ježiš je stále Boží Syn a skutočne žije. Ak keby to tak nebolo, márne by sme slávili Veľkú noc, ktorou si pripomíname, že Ježiš vstal z mŕtvych.
Napriek tomu, že veľa ľudí teoreticky vie, že Ježiš žije, vôbec tak nežijú. Možno si myslia, že Boh ich počuje iba v kostole. Možno sú v tom, že Ježiš je tu na to, aby nám odpustil, ale aj tak si žijeme ako keby Boha nebolo.
V skutočnosti je tu pre oveľa viac. Túži po tom, aby sme mu otvorili svoje srdce. Chce byť súčasťou nášho života, každej situácie a každého kroku. Ak je, však, len našou záchrannou vestou pre prípad núdze, je to príliš málo.
Otvoriť svoj život pre Boha – toto rozhodnutie môžeš urobiť len ty sám. Nikto sa nemôže a ani nemá právo rozhodnúť namiesto teba. Nikto sa nemôže namiesto teba priznať, že potrebuje Božie odpustenie a vedenie. To smieš len ty sám za seba.
Jednému človeku sa raz sníval sen. Hral futbal. Pri dvoch góloch asistoval a jeden dal sám. Tak sa nadchol pre hru, že ďalší gól sa pokúsil dať aj keby rukou – za každú cenu. Gól, však, už nedal.
Mnohí ľudia počujú o Ježišovi. Rozhodnutie za nich nespraví nikto iný. Keby sa tvoji rodičia, známi alebo farár snažili zo všetkých síl, aby si sa modlil a čítal si Bibliu, nemôžu ťa nijako donútiť. Keby ťa aj presviedčali, ale ty by si tvrdil svoje, a to že si dobrý kresťan a slušný človek – tvoje srdce zostane zatvorené. Keď gól padne rukou, žiaden gól sa, podľa pravidiel, nepočíta. Rozhodcovia sú síce niekedy slepí alebo nespravodliví. No, Boh taký nie je. Nič mu neunikne. Zlé vždy bude uňho zlým ako aj to, čo je dobré dobrým.
Ty sám zo svojich síl sa nemôžeš stať kresťanom za dobré skutky, slušné správanie alebo chodenie do kostola. Môžeš, však, spraviť jeden veľký krok – popros Boha, aby ti ukázal, aký si, aby ťa očistil a dal nový smer tvojmu životu. Práve o tom je to skutočná Veľká noc.