nebojuj proti Bohu
Nedávno (31.október) bol sviatok reformácie. Medzi toľkými sviatkami sa aj stratil. Málokto si spomenul.
Reformy máme všade okolo seba. Hovorí sa o reforme školstva, o reforme zdravotníctva, a tak kedysi pred pár stáročiami prebehla aj reforma cirkvi. Viedol ju Martin Luther, bývalý katolícky kňaz, mních a teológ.
Reforma by sa nemala nikdy zastaviť. Stále je čo naprávať, či v cirkvi, v rodine alebo u seba v duši.
Dnes vidíme cirkev, ako sa sústredí na to, aby organ pekne hral a na stenách viseli kríže a obrazy. Jedny si zakladajú na soche nejakého svätého, ktorý keď padne na zem, rozbije sa. Iní nás zásobujú svojou neomylnou predstavou o svete a Bohu. Bijú sa do pŕs a aj by sa s nami hádali. My sme oproti nim len smrteľníci. Cirkev sa sústredí na to, koľkí sa pokrstia, koľkí zdvihnú ruku alebo či všetci robia to, čo majú prikázané. Sústredí sa na zbožné úkony a výkony. Nemenné zvyky – každá lavica má svoje miesto, každá minúta má svoj program a každá kázeň je dokonale stvárnené dielo rečníka. Smrdí to, je to chladné a mŕtve. Prečo? Lebo chýba Boh. Nie že by nechcel prísť. Len dvere sú zatvorené a niet už miesto v bohatom náboženskom programe.
V tejto situácii ku nám Boh hovorí celkom jasne. V Biblii sa píše: „Jeruzalem, Jeruzalem, vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní. Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod svoje krídla, ale nechceli ste. Preto sa vám zanecháva váš dom pustý. – Je to trefné. Odokrýva to mnohé veci. Biblia hovorí, že Boh niečo pre nás chcel, ale my sme nechceli. Kto je to „my“? Som to ja? Je to niekto druhý? A kedy sa také niečo stalo, že Boh chcel, ale ja som nechcel? Odpovedaj si sám.